Tu si pozrite báseň, ktorú pripravili mažoretky ku nášmu výročiu

V jeden krásny letný deň,

prisnil sa Majke Heskovej sen.

založím ja súbor nový,

cé-ve-čko sa o mažoretky obohatí.

 

Preslávim ho na Slovensku i vo svete,

Marija sa dievčatá volať budete.

Prizvem si aj mamu Anku,

veď niet nad lepšiu manažérku.

 

Vládnuť bude pevnou rukou,

dochádzka a tréningy budú alfou a omegou.

Choreografie sa budú len tak sypať,

na vystúpeniach nedáme ľuďom ani dýchať.

 

A tak začalo sa ihneď s Garciou,

v Hej čiko – čiko chce byť každá najlepšou.

Potom prišla Contradansa na svet,

no to už Majka chce ako bankárka uspieť.

 

,,Nechám to ja sestre viesť“ Majke napadne,

nech už aj ona konečne poriadne vynikne.

Na to prišla Katka s úžasným Kan-kánom,

tancovať v tej choreografií bol pre každú veľkým snom.

 

Časom prišli už aj plesy,

to Vám poviem boli riadne ohlasy.

Abba bola aj vtedy veľkým hitom,

veru aj Gimmi Gimmi bola na vystúpeniach podmazom.

 

V tom čase na SNP v jednom byte,

u Heskovcov mašina prudko hrkoce.

Nitka sa do ihly už navlieka,

vzniká nová choreografia klobúková.

 

Baby sú už pomerané,

nohavice a košele budú čoskoro upravené.

Ešte spravím klobúky,

na Silvestra sa s tým už vystúpi.

 

Aj Latino ja spraviť chcem,

veď blúzky aj u číňana kúpiť viem.

Nohavice z klobúkovej predsa máme,

vianočnou retiazkou ich ovešáme.

 

Ponuky sa začnú riadne kopiť,

viac a viac dievčat začína sa hlásiť.

Postupne sa nám Marija rozrastá,

ej založím ja súbor Samanta.

 

Keď nebudeme mať kde cvičiť,

začneme aj na sústredenia chodiť.

 

Milochov to bude istiť,

cé-ve-čko nás do stanice mladých turistov                      

musí pustiť.

 

Riaditeľ Kortman všetko vybaví,

Samanta a Marija nové choreografie pripraví.

Kuchyňa je tam vážne skvelá,

celozrnné chlebíčky a vlárany nechám doma.

 

Na francúzske zemiaky a buchty sa už tešíme,

cesnakovou nátierkou na raňajky sa od chuti zadusíme.

Hriešny tanec večer v telke pôjde,

"bejby" předse nebude sedět v koute.

 

Katka s tetou ten film pustia,

obdiv a slzy na konci to istia.

Okamžite máme veľkú chuť,

na majstrovstvách Slovenska niečo ponúknuť.

 

Boli sme len na premiére,

a ocenenie 3. miesto hrdo nesieme.

Born to run sa osvedčila,

Marija s ňou do Chorvátska vykročila.

 

Nikto vtedy nečakal,

že nás tam niekto prudko okukal.

Bol to jeden švárny pán,

ktorý sa odbiť veru nenechal.

 

Vyštartoval za tetou,

s myšlienkou velikou.

Teta tá ho odbila,

jeho angličtine ani trochu nepochopila.

 

,,Katka, vybav toho pána, to je nejaký fanúšik,

nie je pred ním žiadny možný únik“.

Predstavil sa skomolene,

no neskôr ponukami sme boli ohromené.

 

Alain Blanchard volal sa,

v našich pamätiach navždy zapísal sa.

Prvá ponuka do zahraničia hneď bola,

do Francúzska cesta veru pomaly ubiehala.

 

Kilometrové pochody svalovicu zanechali,

no francúzski diváci radosť v duši ukotvili. Aby ste si nemysleli,

vtedy prvýkrát v zahraničí sme neboli.

 

V chorvátsku sme boli každý rok,

nebol tam pre nás neznámy ani jeden krok.

Elizabeth bola hostiteľkou prajnou,

vždy bola pre nás pomocnou rukou.

 

No nemôžme zahraničím žiť stále,

musíme makať aj v našej cé-ve-čkovej sále.

Repertoár chceme spestriť,

na rôzne tanečné štýly budeme sa vlniť.

 

Country, čača, kabaret,

to bol pre nás nový tanečný svet.

Paličku na chvíľu sme vymenili,

pom-pomy hneď sa objednali.

 

A tak zrazu naša mažoretková vitrína,

ďalšie ocenenie pyšne vypína.

Do Poľska chodíme veru radi,

veď sme tam už viackrát medzinárodní majstri.

 

No Katke to furt nestačí,

na majstrovstvá sa aj so šoukou pofrčí.

Madagaskar sa tak  ľuďom zapáčil, 

aj na prvé miesta by viacerých presvedčil.

 

Aj za naším úspechom stojí riadna drina,

to my môžte veriť, na tréningoch veru nie je nuda.

No život mažoretky je aj záhrada rajská,

najradšej sme keď nám publikum tlieska.

 

Už teraz veľké plány máme,

s čím v krátkej budúcnosti prekvapíme.

To sme my mažoretky Marija,

žijeme si ako jedná veľká rodina.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

O veľa zážitkoch mohli by sme ešte písať,

veď ani počet choreografií sa na prstoch nedá spočítať.

Napriek tomu si celkom jasne uvedomujeme,

s akými skvostami sa v našom súbore hrdo pýšime.  

 

Katka, Majka, teta,

ste tým najlepším čo nás mohlo stretnúť,

vďaka čomu naše mažoretkové sny môžu aj naďalej kvitnúť. 

Aj vtedy naše srdia hlasno bili,

keď Katku v nemocnici sme navštívili.

 

S veľkou myškou plyšovou sme prišli,

každej do očí slzičky sa tisli.

Doteraz sa pýtame prečo sa to stalo,

no chvalabohu, že sa všetko na dobré obrátilo.

Veľká viera v dušiach našich zreje,

že znova raz Katka s nami ako kapitánka pôjde.

Veď nie je žiadnym omylom,

že každá jej choreografia prešla obdivom.

Víla umenia pri jej perinke stála,

okrem talentu aj múzu tvorenia do jej života vliala.

 

Ako to už raz v živote býva,

na dobro druhých ľudí sa nezabúda.

Aj keď síce Majka už netancuje,

stále s nami mažoretkami žije.

Aj vďaka nej zažili sme krásne chvíle,

bez jej snahy by niektoré dievčatá nevedeli čo je more.

Byť v Chorvátsku bolo veľkým zážitkom,

niektoré viezli sa aj Elizabethiným kabrioletom.

Chorvátske rodiny na vlastnej koži sme zažili,

s niektorými mažoretkami sme aj reciprocitu vytvorili.

Spomienky v nás žijú doteraz,

veríme, že pôjdeme tam ešte neraz.

 

Verte či neverte teraz nám,

každá z nás dve mamy má.

Prvou si ty, moja mamička,

druhou je naša vedúca Anička.

Nedá sa vyjadriť žiadnym slovom,

akým veľkým je ona pre nás pokladom.

Na každom vystúpení pri nás stojí,

za čo najlepší výkon náš sa modlí.

Nikdy sme ju sklamať nechceli,

na každom vystúpení dušu sme nechať chceli.

Keď Marija s čačou vystúpila,

každý chcel hneď vedieť, ktorá firma tento kostým šila.

No my hrdo sa usmievame,

že zaň vďačíme našej mažoretkovej mame.

Ďalší sa už začne šiť,

a preto my chceme takto verejne sľúbiť.

Pomáhať budeme ako vieme,

babku s dedkom si už bez frflania prišijeme.

Nakúpime ihly, nitky a aj látku,

keď takto o rok  budete teta na zaslúžilom dôchodku.

Rozdiel nebude v tom veľký,

stále to budeme my, Vaše mažoretky.